Povrch
6. 6. 2012
Mexiko leží na západnej pologuli, v južnej časti Severnej Ameriky. Zo severu hraničí so Spojenými štátmi americkými v dĺžke 2 597 km, časť hraníc tvorí rieka Rio Grande. Pobrežie Mexika je dlhé 9 219 km. Zo západu ho obmýva Tichý oceán a z východu Atlantický oceán. Časť východného pobrežia obmýva j Karibské more a Mexický záliv. Na juhu pobrežia sa tiahne Stredoamerická priekopa siahajúca do hĺbky 6 000 metrov. Mexiko je treťou najväčšou krajinou v Latinskej Amerike.
Pobrežie je zväčša členité (nevhodné na prístavy), miestami sa nachádzajú lagúny a pozdĺž východného pobežia Yucatánskeho polostrova koralové útesy.
Mexiko sa z najväčšej časti primkýna k severoamerickej Kordillerskej sústave, ktorá v ňom vytvára rozsiahlu vysočinu tiahnucu sa až k juhu krajiny. Jadrom je náhorná plošina Mesa Central. Mexická vysočina sa na juhu nazýva Anahuácka vysočina, ktorá sa tiahne do výšky 2 000 metrov. Najdôležitejšou časťou vysočiny sú Mexické a Tolucké údolie, v ktorých je veľká koncentrácia obyvateľstva.
Vo vnútrozemí sa rozprestiera Mexiká plošina s bezodtokovými panvami, ktoré majú polopúšťový na severe púšťový charakter.
Na juhu Mexickej vysočiny je významné pásmo s niekoľkými pohoriami a tvoria juhomexické vulkanické pásmo Cordillera Neovolcánica. Najvyššie pohoria sú Pico de Orizaba (5 636 m), Popocatépetl (5452 m), Iztaccíhuatl (5 280 m), Colima (4 340 m). Tieto územia sú často postihované zemetraseniami tektonického pôvodu a prejavmi sopiek.
Juhovýchodnú časť Mexika od sopečných Kordiller oddeľuje Balanská depresia, sú tu nížiny pásma vrchov Sierra Madre del Sur a na východe od Tehuantepeckej šije Sierra Madre de Chiapas s plošinou Chiapas, ktorá nadväzuje na Yucatánsky polostrov.
Na severozápade tvorí Mexiko Kalifornský polostrov dlhý 1 250 metrov, nachádzajú sa tu pásma kryhových vysočín, a Kalifornský záliv. Najväčším horou polostrova je El Picachu del Diablo 3 095 metrov nm, 500 km na západ od pobrežia ležia vulkanické ostrovy Revillagigedo.
Mexiko má 451 ostrovov, z ktorých sú najväčšie Triburón (963 km2), Cozumel (420 km2) a ostrovy Revilla Gigedo (205 km2)
Mexická plošina
Rozľahlá stredohorská plošina uzavretá medzi vysočinami Sierra Madre Oriendal na západe Sierra Madre Occidental a na juhu Sierra Madre del Sur. Skladá sa z dvoch časti Mesa del Norte, ktoré je vybudované z usadených hornín, členia ich na kotliny a rozľahlé bolsóny, druhá časť je Mesa Central s kotlinami, kde žije väčšina obyvateľov.
Mexický záliv
Západná časť Atlantického oceánu medzi Severnou Amerikou, Strednou Amerikou a Kubou. S Atlantickým oceánom ho spája Floridsky prieliv a Yucatánsky prieliv s Karibským morom. Záliv je dlhý 1 800 km, široký 1 100 a rozlohu má 1 543 km2 s priemernou hĺbkou 1 512. Má najteplejšie vody na svete (17°C - 28°C) a juhovýchode zálivu vzniká Golfský prúd.
Yucatánsky polostrov
Východný výbežok Mexika. Je rozdelený na tri štáty Yucatán, Campeche a Quintana Roo. Strediskom polostrova je mesto Mérida. Na juhu ostrova sú hranice s Belize (176 km) a s Guatemalou (962 km). Má nížinatý povrch, na severe sú lagúny a na východe koralové útesy.